DiváHus

Nech sa deje čokoľvek pracuje iba v noci. Občas aj cez deň ale to len keď je naozaj treba a nakoniec sa ukáže že ani treba nie je ale niekto tam hore to pokazil.Rokmi  už totižto vie že vždy je problém vo vedení.A ak nie tam tak v žiarovke.Reč je o pouličnej lampe.Zaspáva ráno a budí sa večer.Lebo je to tak treba.Svoje okolie pozná. Najmenších ktorí sotva vyliezli z kočíka a už prepletajú nohy.Svojou nemotornou chôdzou sa často chytia práve jej. Starších ktorý sa v záplave nudy a správneho tvrdého imidžu pokúšajú kopom Štefana Seagala vyraziť lampe dych, aby okolie vedelo kto je tu pánom.Samozrejme pánom len kým nezavrie rodinné dvere.Tam už je šéf situácie rodič. Pozná aj dospelých,ktorí sa ženú každý deň za povinnosťami, ale aj dôchodcov ktorí sa okolo nej len tak premávajú.Nechá nech si na ňu vykoná potrebu pes ale aj nech  budúci nádejný majiteľ tetovacieho salónu, skúsi svoju novú kresbu.Všetko je jej jedno.Len svieti a prebdie každú noc.Robí ju krajšou hoci len do ďalšieho svitania.Potom sa všetko zabudne.Rovnako ako zabudnú tí ktorý si pod ňou rozdávali bozky. Nepripadáte si niekedy rovnako ignorantskí,verní,a prispôsobiví ako tá lampa?Ako ona zabudne po svitaní my zabudneme po voľbách,novej práci či po čase.Ako ona nechá aby jej robili krutosti my s nimi rovnako súhlasíme.Ako ona svieti aj keď je to zbytočné,tak aj my robíme iba to čo nám nakážu iný.Hoci je to mnohokrát nevšedné,svietime do slnečného dňa.Sme rovnako verní ako ona hoci my môžme svietiť aj inde. Verní sú vraj iba zbabelci. Ale ostať svietiť sama v strede noci na opustenej ulici nieje ani náhodou zbabelé.