DiváHus

Mnohý z nás majú strach zo zubára.Tí ktorý ho nemajú sa boja pudlíka v mikrovlnke alebo vlasu v cestovinách.Nájdu si proste niečo svoje.Prečo sa ale bojíme?V telke by nasledovala veta : "Na túto otázku sme sa spýtali bla bla bla". Lenže ja sa nepýtam chcem sa len zamyslieť a ak sa to  dá tak aj trochu humorne takže pokračujem.Prečo sa bojíme?Nuž nikto to nevie presne.Prvý a veľký dôvod je ten že nám to je už v detstve nejako ponúkané.Každá rozprávková postavička alebo akčný hrdina (podľa toho kto je zrovna po ruke ) sa bojí zubára.Samozrejme že gangstri nie lebo oni majú buď zlaté zuby alebo žiadne.Prípadne iba dva vodiace ktoré držia ich cigaru v smere jazdy.Zlaté zasa bolieť nemôžu lebo logicky ak dostane dievča zlatú reťiazku či prsteň teší sa a usmieva sa a nekričí od bolesti.Tento jednoduchý zákon zlata nám to ukázal.Všetci sa teda strašne bojíme.Aj ten ktorý má plné ústa zubov.Badboys nie samozrejme, majú výnimku v osvedčení o evidencii.Ďalší dôvod je zlá skúsenosť ale tú predsa v rannom veku má len málo z nás.Bojíme sa teda tak nejako predurčene.Tak ako sa bojí teta na pošte že raz príde niekto zaplatiť šek balíčkom dvoj centoviek.Ja som pred nedávnom tento strach prekonala.Tak nejako samo.Bolo treba vyriešiť problém a na svete sú predsa len aj horšie veci.Objednávala som sa samozrejme v dosť nerozhodnom stave.Niečo ako keď pyrotechnik cvaká drát na bombe alebo keď inštalatér rieši ktorá hadica bude teplá a ktorá studená voda.Povinné prehliadky to áno ale objednať sa len tak vyžadovalo dosť veľkú dávku odvahy.A ako to už chodí nebolo to nakoniec ani také strašné.Trocha bolesti predsa vydržím.Je to taká investícia bolesti do budúcnosti.Niečo ako výmenný obchod ktorý nás učili v dejepise.Teraz ma to bude trocha bolieť ale v neskoršom veku budem môcť stále chrúmať všetko čo nepochrúme mňa ako kameňožrút z nekonečného príbehu.A pán doktor má samozrejme tiež radosť.Za jedno má spokojného pacienta,za druhé niekomu pomohol a za tretie sa zase ušetrilo nejaké to euro na jeho nové Bentley.Ale peniaze sú to samozrejme zaslúžene pretože robí to čo mnoho znás nechce.A robí to tak aby sme sa v pokoji mohli jeden na druhého v parku usmievať a pozvať sa potom na spoločné usmievanie sa.A robí to rád.Rovnako rada to bude robiť aj moja kamarátka ktorá študuje tento odbor.Rovnako radi budu kunej chodiť jej pacienti.S výškou 178cm,dlhými blond vlasmi a úsmevom jej typickým bude aj opuch druhu basketbalovej lopty pre každého chalana menší problém.
A hoci tento článok neodpovedá plne na otázku prečo sa bojíme a vôbec nám neradí prečo sa nebáť,hovorí nám to že vlastne žiaden strach nieje taký silný aby sme ho nemohli prekonať.Lebo to čoho sa bojíme je len to pred čím unikáme.A keď nás to dobehne a prekonáme to sme silnejší ako predtým.A môžme to prekusnúť -ak nás zrovna nebolí zub :)